Mesiac: december 2014

V predchádzajúcom článku sme si uviedli základné informácie o kontrolnom výkaze a teraz tu máme ďalší výkaz – súhrnný výkaz. Kladiete si otázku prečo ďalší výkaz? Na čo vlastne musíme posielať toľko výkazov a aký je medzi nimi rozdiel?

O súhrnnom výkaze znovu pojednáva zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v § 80, a teda týka sa najmä platiteľov DPH. Pýtate sa prečo máme podávať súhrnný výkaz? Je z dôvodu uplatnenia jednotného princípu uplatnenia DPH v rámci členských krajín EÚ pri dodaní tovarov a služieb z jedného členského štátu do druhého. Obaja účastníci musia mať pridelené IČ DPH, a teda byť platiteľom DPH vo svojej krajine.

Koho sa týka povinnosť podávať súhrnný výkaz?

• Podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH dodá tovar zo Slovenska do iného členského štátu podnikateľovi, ktorý je platiteľ DPH vo svojej krajine.
• Podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH dodá službu s miestom dodania v inom členskom štáte podnikateľovi, ktorý je platiteľom DPH.
• Podnikateľ, ktorý sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ.
• Podnikateľ, ktorý premiestni tovar zo Slovenska do iného členského štátu na účely jej podnikania. Treba si dať pozor, čo sa týka premiestnenia tovaru na výnimky ako napr. zásielkový predaj, montáž a inštalácia tovaru atď.

Tieto obchody sa v súhrnnom výkaze neuvádzajú

• Služby do iného členského štátu s výnimkou určenia miesta dodania podľa § 16.
• Služby dodané do krajín tretích štátov.
• Služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
• Nadobudnutie tovaru alebo služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu.
• Prijatie služby od zahraničnej osoby z krajín tretieho štátu.

Kedy sa podáva súhrnný výkaz?

Výkaz podávame mesačne alebo štvrťročne. Štvrťročne môžeme podávať ak hodnota dodaného tovaru nepresiahla za štvrťrok 100 000 €, pričom sa sledujú aj štyri štvrťroky spätne, kde hodnota tovarov nepresiahla 100 000 €. Čiže posudzuje sa každý štvrťrok samostatne. Súhrnný výkaz sa podáva podobne ako daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, a to elektronicky cez finančnú správu. Treba dodržať lehotu na podanie súhrnného výkazu, ktorá je 25 dní po danom zdaňovacom období, za ktorý sa výkaz podáva.

Kedy sa súhrnný výkaz nepodáva?

Nepodáva sa v prípade, že v danom zdaňovacom období podnikateľ nedodal tovar, nepremiestnil tovar ani nedodal službu zo Slovenska do inej členskej krajiny. Taktiež nedodal tovar v rámci trojstranného obchodu ako prvý odberateľ.

Pozor: Povinnosť podávať súhrnný výkaz má aj podnikateľ registrovaný podľa § 7 alebo § 7a, ak dodá za dané zdaňovacie obdobie tovar alebo službu do iného členského štátu podnikateľovi, ktorý má pridelené IČ DPH vo svojej krajine.

Tím Ekonoom.sk

Spolu pre Vás tvoríme články na zaujímavé témy z oblasti účtovníctva, daní a miezd. Našou snahou je informovať Vás o novinkách, ktoré dopĺňame o naše poznatky a skúsenosti z praxe. Radi Vám pomôžeme a poradíme.

V článku uvádzame základné informácie o kontrolnom výkaze, ktoré vám pomôžu zjednodušiť podnikanie. Ak si vediete účtovníctvo sám musíte tieto informácie ovládať, ak však nechávate túto prácu na účtovníka, tak sa s tým nemusíte ani stretnúť. V zákone č. 222/2004 Z.z. o DPH je v § 78a uvedená povinnosť podávať kontrolný výkaz. Výkaz posiela podnikateľ elektronicky cez finančnú správu pomocou počítača za každé zdaňovacie obdobie, kedy podáva daňové priznanie k DPH. Odporúča sa podať najprv kontrolný výkaz a následne daňové priznanie, a to vždy do 25. dňa po danom zdaňovacom období. Zdaňovacie obdobie môže byť mesačné alebo kvartálne.

Kto má povinnosť podávať kontrolný výkaz? 

• Podnikatelia so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou na Slovensku registrovaný podľa § 4 alebo § 4a, ktorí podávajú daňové priznanie k DPH mesačne alebo kvartálne.
• Zahraniční podnikatelia, platitelia DPH registrovaný podľa § 5 a 6 vykonávajúci ekonomickú činnosť na Slovensku. Zahraničný podnikateľ nemá sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň na Slovensku.

Kedy netreba kontrolný výkaz podávať?

• Platiteľ DPH nemusí podať kontrolný výkaz, ak vystupuje ako zahraničná osoba a za dané zdaňovacie obdobie nedodal žiadne tovary ani služby na Slovensko, pri ktorých by mu vznikla daňová povinnosť a zároveň si neuplatňuje odpočítanie dane na vstupe (nevzniká povinnosť podať daňové priznanie).
• Ak slovenský platiteľ DPH za dané zdaňovacie obdobie nedodal žiadne tovary ani služby v tuzemsku, pri ktorých by mu vznikla daňová povinnosť a zároveň si neuplatňuje odpočítanie dane na vstupe. Avšak má povinnosť podať nulové daňové priznanie.
• Taktiež nemusí podať kontrolný výkaz, ak v daňovom priznaní uvádza len intrakomunitárne dodania tovarov do iného členského štátu alebo v trojstrannom obchode je prvým odberateľom alebo dodáva tovary a služby do krajín tretích štátov. Pričom neuvádza žiadne prijaté plnenia vstupujúce do DPH.

Kontrolný výkaz obsahuje identifikačnú časť a údajovú časť. Do identifikačnej časti sa udávajú informácie o platiteľovi ako je IČ DPH, názov, adresa, kontakt, druh kontrolného výkazu a obdobie, za ktoré sa podáva. Údajová časť sa delí na skupiny A, B, C, D, ktoré si rozoberieme a vysvetlíme v ďalšom článku.

V prípade záujmu o viac informácií alebo účtovné poradenstvo nás neváhajte kontaktovať.

Tím Ekonoom.sk

Spolu pre Vás tvoríme články na zaujímavé témy z oblasti účtovníctva, daní a miezd. Našou snahou je informovať Vás o novinkách, ktoré dopĺňame o naše poznatky a skúsenosti z praxe. Radi Vám pomôžeme a poradíme.

O tejto skutočnosti pojednáva zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v §4. Právnická alebo fyzická osoba (zdaniteľná osoba), ktorá podniká na Slovensku a má tu aj sídlo, prevádzkareň alebo trvalý pobyt musí presiahnuť obrat 49 790 €. Tento obrat sa zisťuje spätne za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov podnikania. Pozor, nejedná sa len o obdobie kalendárneho roka daného zúčtovacieho obdobia, ale sleduje sa 12 mesiacov aj v prípade, že sa zdaňovacie obdobia prelínajú. Preto je dôležité, aby váš účtovník vždy sledoval obrat a včas vás upozornil o danej povinnosti. Pretože nie každý podnikateľ sa chce stať platiteľom DPH.

Ak túto hranicu prekročíte, ste povinný zo zákona podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, a to v lehote do 20 dní nasledujúceho mesiaca, po ktorom ste zistili prekročenie hranice 49 790 €. Ak svoju povinnosť nesplníte a budete aj naďalej podnikať ako neplatiteľ DPH, je vysoko pravdepodobné, že sa nevyhnete sankcii a taktiež bude potrebné doplatiť DPH z uskutočnených obchodov po prekročení hranice. Do obratu sa počítajú výnosy u PO alebo príjmy u FO za dodané tovary alebo služby okrem služieb a tovarov oslobodených od dane.

Oslobodené od dane sú:

• Poštové služby (§ 28)
• Zdravotná starostlivosť (§ 29) – ošetrovateľská starostlivosť, pôrodná asistencia, kúpeľná starostlivosť, starostlivosť zubných lekárov, záchranná zdravotná služba, doprava osôb do zdravotníckych zariadení, dodanie ľudských orgánov, krvi atď.
• Služby sociálnej pomoci (§ 30)
• Výchovné služby a vzdelávacie služby (§ 31)
• Služby dodávané členom (§ 32)
• Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou (§ 33)
• Kultúrne služby (§ 34)
• Zhromažďovanie finančných prostriedkov (§ 35)
• Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu (§ 36)
• Poisťovacie služby (§ 37)
• Dodanie a nájom nehnuteľnosti (§ 38)
• Finančné služby (§ 39)
• Predaj poštových cenín a kolkov (§ 40)
• Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier (§ 41)
• Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru pri ktorom nebola odpočítaná daň (§ 42)

Do obratu  nevstupujú príjmy zo zahraničia a  preto je dobre stále viesť analytickú evidenciu v účtovníctve o týchto príjmoch.

Od podania žiadosti na registráciu DPH vykoná daňový úrad registráciu do 30 dní, prípadne do 60 dní od podania, ak požaduje zloženie zábezpeky od podnikateľa. Zábezpeku môže daňový úrad požadovať z rôznych dôvodov, a to najmä ak zistí nedoplatky alebo neskoré úhrady daní. Ak všetko prebehne v poriadku daňový úrad pridelí podnikateľovi osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň (IČ DPH).

Treba si dať tiež pozor, ak kupujete nejaký podnik alebo časť podniku, ktorý je platiteľom DPH, teda jedná sa o zánik firmy bez likvidácie, vtedy sa právny nástupca stáva platiteľom DPH aj v prípade, že do teraz nebol platcom DPH. Pojednáva o tom §4 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Tím Ekonoom.sk

Spolu pre Vás tvoríme články na zaujímavé témy z oblasti účtovníctva, daní a miezd. Našou snahou je informovať Vás o novinkách, ktoré dopĺňame o naše poznatky a skúsenosti z praxe. Radi Vám pomôžeme a poradíme.