Auto ako služba?

Takmer každý podnikateľ potrebuje na svoju činnosť auto. Najťažšie rozhodovanie majú najmä začínajúci podnikatelia, ktorí hľadajú kompromis medzi cenou, ktorú treba na auto vynaložiť a efektom, ktorý prinesie. O tom pre koho je aké auto vhodné tento článok nebude, ale porovnáme dve možnosti obstarania auta.

 

O tom aký je rozdiel medzi finančným a operatívnym lízingom sme už článok napísali. Ten bol zameraný na vysvetlenie pojmov a spôsobe účtovania. Keďže veľkú rolu zohráva aj účtovný a daňový efekt z obstarania vozidla. Mnohé väčšie firmy sa však obstarávaním vozidiel netrápia a využívajú auto ako službu. Čo to znamená? Má takéto riešenie efekt aj pre bežného alebo začínajúceho podnikateľa?

 

Ako vyzerá lízingové obstaranie auta?

 

Najlepšie sa dá pochopiť rozdiel na konkrétnom príklade, a preto sme nakonfigurovali konkrétne auto. Nebudeme v článku uvádzať predajcu, lízingovú spoločnosť ani model auta. Budú nás zaujímať len čísla.

Lízingové obstaranie auta

Vozidlo kupované na lízing sme nakonfigurovali v kúpnej sume 26 129,00€ z čoho vychádza DPH 4354,83€. Je v podstate na podnikateľovi či odpočíta DPH v celej kúpnej sume vozidla alebo len z akontácie a následne zo splátok. Poistná cena vozidla býva často vyššia z dôvodu cenníkovej ceny vozidla. Na základe toho je počítaná výška PZP a havarijného poistenia, ktoré musia byť počas celej doby lízingového obdobia. Vozidlo po splatení je obchodným majetkom podnikateľa a môže sním naložiť podľa vlastného rozhodnutia. Výška mesačnej splátky sa odvíja od prvotnej akontácie a doby splácania. V našom prípade je konfigurácia počítaná na 48 mesiacovmesačná splátka lízingu sa pohybuje v rozmedzí od 328,75€ až po 567,51€. Mnohé lízingové spoločnosti majú povinnosť zaplatiť administratívny poplatok za vybavenie lízingu, prípadne poplatok pri ukončení lízingu. Na to si dajte pozor a porovnajte si jednotlivé spoločnosti.

 

Auto využívané ako služba

 

Zaujímavým riešením je využívanie vozidla ako službu. Pri tej istej konfigurácii nie je potrebné uhrádzať akontáciu. Splátka je teda rovnaká a závisí od doby používania vozidla a počtu najazdených kilometrov za rok. Keďže je využívané ako služba, nestávate sa jeho vlastníkom, neplatíte za toto vozidlo daň z motorových vozidiel a v cene mesačnej splátky máte poistenie, diaľničnú známku, asistenčné služby, náhradné vozidlo, servis, zimné a letné pneumatiky. Hlavným rozdielom je, že aj po ukončení splácania sa podnikateľ nestáva majiteľom vozidla. Na jednej strane je oslobodený od budúceho vyradenia a predaja vozidla, na druhej strane často môže byť vozidlo ešte v pomerne dobrej kondícii a je ho možné použiť ako protihodnotu pri kúpe nového. Prípadne preradiť do osobného užívania.

Auto ako služba

Z konfigurácie vidíme, že mesačná splátka je 575,47€. Z porovnania je jasné, že využívanie vozidla ako služby je mesačne náročnejšie. Výhodou však je, že podnikateľ nemá starosť o vozidlo, nemusí vynaložiť prvotnú zvýšenú sumu. Čiže vyhne sa tým, že financie stoja vo vozidle. Toto riešenie je vhodné pre podnikateľa, ktorý má dostatočný mesačný príjem a zároveň nechce do vozidla investovať vlastné prostriedky.

 

Každý si musí zvážiť svoju potrebu a situáciu v podnikaní.  Inak sa bude rozhodovať podnikateľ, ktorý je platcom DPH a ktorý nie je. Rozhoduje aj cena vozidla a potreba využívania. Či je vozidlo len potrebným doplnkom alebo tvorí denno-dennú súčasť.

Zamestnanie cudzinca z EÚ na Slovensku

Čím ďalej tým viac evidujeme cudzincov na Slovensku, ktorí vykonávajú funkciu konateľa alebo majú pracovný pomer so slovenským zamestnávateľom.

Dôvodom podnikania a práce na území Slovenska je jednoznačne ekonomický charakter, pričom nie každému sú jasné výhody podnikania a zamestnania sa na Slovensku. V tomto článku sa budeme venovať postupu a povinnostiam zamestnávateľa a zamestnanca na Slovensku pri pracovnom-právnom vzťahu.

Výhody zamestnania na Slovensku:

  • Rast ekonomiky Slovenskej republiky
  • Zvyšujúca sa minimálna a priemerná mzda
  • Optimálnejšie celkové náklady na mzdy
  • Rastúci počet voľných pracovných miest
  • Rastúci počet novo vzniknutých pracovných miest

Nariadenie rady (EHS) 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci spoločenstva garantuje každému občanovi členského štátu, ktorý pracuje v inom štáte, že v rovnakom čase nebude povinný platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v dvoch členských štátoch alebo že nezostane nepoistený v obidvoch štátoch.

Postup prihlásenia cudzinca do zamestnania:

  1. Podať informačnú kartu o vzniku/skončení pracovnoprávneho vzťahu na úrade práce.
  2. Registrácia na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne:
  3. Registrácia a vydanie jedinečného rodného čísla pre zamestnanca
  4. Registrácia pracovno-právneho vzťahu a nástupu do práce (bez UP a GP keďže ide o konateľa, ktorý má 50% podiel na spoločnosti)
  5. Uvádzanie vydaného rodného čísla na mesačných výkazoch.

Registrácia na príslušnej zdravotnej poisťovni:

  1. Registrácia zahraničnej fyzickej osoby
  2. Pridelenie rodného čísla/identifikačného čísla, zamestnávateľ oznámi vznik pracovno-právneho vzťahu zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne
  3. Zamestnávateľ podáva a uvádza údaje zamestnanca na mesačných výkazoch.

Podľa platných nariadení v EU platí, že cudzinci pracujúci na území SR podliehajú slovenskému systému sociálneho zabezpečenia.

V nariadení však nájdeme aj výnimky. Občan členského štátu, ktorý je zamestnaný u slovenského zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy je podľa zákona o sociálnom poistení povinný platiť odvody do povinných poistných fondov (Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa) ako keby bol slovenským občanom. Slovenský zamestnávateľ má za takúto osobu odvádzať povinné odvody mesačne.

Výnimky vznikajú pri kombinácií činností ak zároveň vykonáva SZČO alebo ďalšiu prácu v inom členskom štáte v EU.

Zamestnávateľ má povinnosti voči nasledujúcom úradom:

  • Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
  • Sociálna poisťovňa
  • Zdravotná poisťovňa

Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý príjme do zamestnania občana EÚ je povinný podľa §23b ods. 6 zákona informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce v dvoch vyhotoveniach na uvedenom formulári (Príloha č. 11) s označeným vznikom pracovnoprávneho vzťahu, ktorý predloží úradu osobne alebo poštou najneskôr do siedmich pracovných dní od nástupu takéhoto pracovníka do zamestnania.

Prihlásenie cudzinca do Sociálnej poisťovne:

Po podpise pracovnej zmluvy nového zamestnanca t.j. po vzniku pracovno-právneho vzťahu musí zamestnávateľ prihlásiť svojho zamestnanca. Ak ide o prvého zamestnanca tak sa zamestnávateľa týka registrácia zamestnávateľa a zamestnanca v Sociálnej poisťovni. V článku nájdete podrobný popis ako sa prihlasuje zamestnávateľ a ako zamestnanec.

Registračný list fyzickej osoby „Prihláška“ za zamestnanca cudzieho štátneho príslušníka:

  • nie je možné zasielať elektronicky, ak v čase registrácie nemá pridelené rodné číslo
  • je potrebné predložiť na tlačive pobočke a tá podľa dátumu narodenia a pohlavia vygeneruje evidenčné číslo cudzinca „EČC“, ktoré nahrádza rodné číslo pri identifikácii zamestnanca cudzinca v SP, pobočka prihlášku spracuje v registri SP, zamestnávateľ ďalšie RLFO za cudzieho štátneho príslušníka zasiela už elektronicky.
  • registráciu môže vykonať aj zamestnávateľ.

Prihlásenie cudzinca do Zdravotnej poisťovne:

Ak cudzinec nemá iný pracovno-právny vzťah okrem  vzťahu na Slovensku tak bude poistencom na území Slovenska. Ak cudzinec má pred nástupom do práce v inom členskom štáte prácu tak zdravotné poistenie mu nevznikne na Slovensku, a to na základe nariadenia, že zamestnanec nemôže byť zdravotne poistený v dvoch štátoch zároveň. Novo vzniknutý zamestnávateľ a jeho povinnosti nájdete v článku Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení, kde má povinnosť sa registrovať ako zamestnávateľ.

Ak zamestnanec vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (SZČO) v inom členskom štáte a zároveň sa zamestná na Slovensku, vzniká pre zamestnanca povinnosť byť poistený na účely zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, a to odo dňa vzniku pracovno-právneho vzťahu. Po registrácií zamestnanca na území Slovenskej republiky má zamestnanec povinnosť tieto skutočnosti oznámiť úradom na území kde vykonáva SZČO alebo kde má trvalý pobyt.

Zamestnanec preukazuje svoj status poistenia v inom členskom štáte s vydaným potvrdením príslušnej slovenskej zdravotnej poisťovne typu E. Na základe potvrdenia slovenskej zdravotnej poisťovne zanikne poistný vzťah zamestnanca v inom členskom štáte.

Registračný list – „Prihláška fyzickej osoby“

  • nie je možné zasielať elektronicky,
  • je potrebné predložiť na tlačive pobočke, pri identifikácii zamestnanca cudzinca v ZP; pobočka prihlášku spracuje v registri ZP; zamestnávateľ ďalšiu povinnosť oznámenia za cudzieho štátneho príslušníka zasiela už elektronicky.
  • registráciu môže vykonať aj zamestnávateľ alebo iná osoba ale len s plnou mocou

Ak by ste potrebovali  spracovať mzdy alebo personalitiku pre Vašu spoločnosť neváhajte nás kontaktovať.

Elektronická schránka pre podnikateľov v roku 2017

Novou povinnosťou podnikateľov na Slovenku bude povinná elektronická komunikácia s úradmi a inými inštitúciami verejnej moci prostredníctvom elektronickej schránky.

Takáto elektronická komunikácia bola zavedená už dávnejšie v susedných Čechách, kde takáto komunikácia vyhovuje najmä štátnym inštitúciám ako sú polícia, súdy a daňové úrady. Rozdiel je, že nie je potrebný občiansky preukaz, ale len meno a heslo.

Firmy na Slovensku budú mať naďalej možnosť listinného doručovania, avšak doručené elektronické rozhodnutie do schránky zo strany orgánu verejnej moci bude mať v takom prípade rovnaký právny účinok ako doručenie v listinnej forme.

Priebeh aktivácie prebieha od 1. augusta 2016 do 30. júna 2017

  • po 1. auguste sa budú schránky aktivovať na doručovanie momentom prvého prístupu (prvého prihlásenia) osoby oprávnenej pristupovať a disponovať za právnickú osobu alebo zapísanú organizačnú zložku s elektronickou schránkou do elektronickej schránky,
  • najneskôr 1. júla 2017, kedy budú aktivované na doručovanie všetky elektronické schránky právnických osôb a organizačných zložiek (aj tie do ktorých nebolo počas prechodného obdobia vstúpené).

Účel elektronickej schránky

Účelom zriadenia elektronických schránok je bezpečnejšia komunikácia s úradmi, pričom ide určite o efektívnu a ekologickejšiu formu komunikácie v porovnaní s listovou zásielkou.

Táto zmena bude mať pozitívny vplyv na firmy, ktoré poskytujú služby virtuálneho sídla. Budú mať menej úradných listov pre svojich klientov, ktoré museli skenovať a upozorňovať svojich klientov, pričom samotní konatelia si budú musieť sledovať svoju elektronickú schránku.

Fungovanie elektronickej schránky

V rámci elektronického doručovania sa bude rozlišovať medzi:

  • obyčajným doručením
  • doručením do vlastných rúk.

Ak sa elektronicky nedoručuje do vlastných rúk, elektronická správa sa považuje za doručenú v deň nasledujúci po jej uložení do elektronickej schránky. V prípade, že sa doručuje do vlastných rúk, správa sa považuje za doručenú ak:

  • potvrdíte doručenku, a to v deň a v čase, ktorý je v nej uvedený,
  • márnym uplynutím úložnej lehoty 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia správy do schránky,

Na využívanie elektronických schránok musíte mať občiansky preukaz s čipom, po prihlásení s OP budete môcť vyplňovať resp. posielať elektronické dokumenty na príslušné úrady. To je povinnosť všetkých právnických osôb na Slovensku, aby ich konatelia túto komunikáciu od 01.07.2017 využívali, pričom je rozdiel medzi slovenským a zahraničným konateľom slovenskej firmy.

Pre slovenských štatutárov právnických osôb je povinnosť vybaviť si do konca roka 2016 tzv. elektronický občiansky preukaz, teda občiansky preukaz s čipom, bez ktorého nebude vstup do elektronickej schránky možný.

K elektronickému občianskemu preukazu Vám zároveň bude pridelený bezpečnostný osobný kód BOK. Občiansky preukaz s čipom si vybavíte na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva polície, pričom za jeho vydanie zaplatíte sumu 4,50 EUR. Okrem toho budete potrebovať čítačku kariet a bezplatnú aplikáciu eID klient.

Neskutočný problém vidím pri zahraničných konateľoch slovenských spoločností, ktorý do dnešného dňa nedostali žiadne upozornenie ani upovedomenie o tom, že by si mali vybavovať takúto komunikáciu na Slovensku.

Zahraničný konateľ nemá OP s čipom a má možnosť si uľahčiť vybavovanie prístupu tak, že na úplný prístup k elektronickej schránke právnickej osoby môže udeliť oprávnenie fyzickej osobe (občanovi SR, ktorý má občiansky preukaz s elektronickým čipom). Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou sa zasiela v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky právnickej osoby na adresu: Úrad vlády SR, P. O. BOX 11, Námestie slobody 1, 810 05 Bratislava 15.

Rady a upozornenia

Aby ste boli stále informovaní o zásielkach včas existuje možnosť notifikácie o doručení do elektronickej schránky prostredníctvom e-mailu alebo SMS správy.

Do schránky bude mať prístup štatutár právnickej osoby ako majiteľ občianskeho preukazu s čipom. Je však možné udeliť oprávnenie na prístup aj ďalším osobám ako sú napr. účtovníci a podobne.

Pri zahraničnej osobe na úplný prístup k elektronickej schránke právnickej osoby musí udeliť oprávnenie fyzickej osobe (občanovi SR, ktorý má občiansky preukaz s elektronickým čipom).

Intrakomunitárne obchody

Určite ste sa už stretli s pojmom intrakomunitárne prijatie alebo dodanie. Ak vám tieto pojmy nie sú známe tak v článku si vysvetlíme koho sa tieto dodania týkajú a tiež si vysvetlíme pojem intrakomunitárne obchody.

 

Intrakomunitárne dodania nastávajú medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, a teda tento obchod legislatívne upravuje zákon o DPH.

 

Pojem intrakomunitárny obchod predstavuje dodanie alebo nadobudnutie tovaru alebo služby medzi krajinami v EÚ. Intrakomunitárne obchody definujú postupy obchodovania vo vnútri EÚ medzi subjektmi registrovanými na DPH. Keďže zákon o dani z pridanej hodnoty pozná viacero typov tuzemských daňových subjektov, mali by sme ich poznať a rozumieť ako sa jednotlivé typy správajú pri obchodovaní.

Typy daňových subjektov

  • neplatca DPH,
  • platca DPH podľa § 4 (plnohodnotný platca DPH)
  • osoba registrovaná podľa § 7.

Ak vystavujete faktúru do krajiny EÚ ako neplatca DPH, tak pri fakturácii na fyzickú osobu vám nevznikajú ďalšie povinnosti. Ak fakturujete na subjekt s prideleným IČ DPH, mali by ste mať pridelené tuezmské IČ DPH a pod týmto číšlom fakturovať. Aj keď sa vás DPH týkať nebude, musíte tieto obchody priznať v súhrnnom výkaze. Tu nám však nastala povinnosť registrovať sa podľa §7 alebo §7a. Samozrejme toto vysvetlenie je len veľmi stručné, ale prípadov a výnimiek podľa zákona o DPH je mnoho. Preto vždy je potrebné nahliadnuť priamo do zákona. 

Pri plnohodnotnom platcovi DPH (ako v článku uvádzame) podľa §4 postupujeme, tak že pri fakturácii do inej krajiny EÚ fakturujeme bez DPH. Odberateľ má povinnosť samozdanenia vo svojej krajine. To platí aj opačné v prípade, že my si niečo objednávame. Nesmieme zabudnúť uviesť dodávateľovi naše IČ DPH, aby vedel správne vystaviť faktúru. Jedná sa o jednotnú dohodu v rámci EÚ.

Zásada dodania pri intrakomunitárnom obchode

Ak dodáva daňový subjekt tovar alebo službu z tuzemska odberateľovi, ktorý je platiteľom DPH (či už podľa §4 alebo §7) v inej krajine v rámci EÚ tak vystavuje faktúru bez DPH. Ďalšou úlohou dodávateľa je uviesť dodanie v súhrnnom výkaze. Úlohou odberateľa je vykonať samozdanenie. Platí tu princíp štátu určenia – k zdaňovaniu obchodu dochádza v štáte odberateľa.

Podmienky oslobodenia dane pri intrakomunitárnom obchodovaní

  1. dodávateľ aj odberateľ sú platcami DPH,
  2. odberateľ objedná dodanie tovar alebo službu pod IČ DPH,
  3. v prípade tovaru sa musí fyzicky prepraviť z tuzemska do iného členského štátu,
  4. musí ísť o odplatné dodanie,
  5. musí byť o dodaní vyhotovená faktúra podľa zákona o DPH.