Mesiac: jún 2017

Publikované

Som zamestnaný a zároveň podnikám

V mnohých prípadoch sa ako účtovníci stretávame so situáciou kedy živnostník pracuje aj ako zamestnanec v inej firme. Dochádza k tzv. súbehu viacerých činností. Môže to byť z viacerých dôvodov, napríklad ak má človek istotu v práci, ale má chuť sa ešte realizovať v inej činnosti, kde nie je časovo obmedzený. Môže to byť aj z dôvodu väčšieho príjmu alebo z dôvodu prechodu zo zamestnania na podnikanie. U mnohých je súbeh podnikania a zamestnania dôvodom na preklenutie obdobia začiatku podnikania, kedy mnohí nedosahujú dostatočný príjem.

 

Súbeh podnikania a zdravotné odvody

 

Byť zamestnaný a zároveň podnikať má svoje výhody, ale aj určité povinnosti, ktoré je potrebné splniť. V prvom rade si treba uvedomiť, že každá osoba musí byť zdravotne poistená. Ak ste zamestnaný tak zamestnávateľ za vás odvádza zdravotné odvody, a teda ste zdravotne poistený. Ak by ste mali iba živnosť tak musíte platiť minimálne preddavky, ktoré sú v roku 2017 vo výške 61,81 €. V prípade, že podnikáte a zároveň ste zamestnaný, nemusíte si ako živnostník platiť v prvom roku preddavky. Môžete sa však rozhodnúť, že si dobrovoľne budete preddavky platiť vo vami určenej sume. Prečo by ste si mali dobrovoľne platiť zdravotné odvody? Po podaní daňového priznania vám vykoná príslušná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie a bude vás informovať. Môže vzniknúť preplatok alebo nedoplatok, ktorý je potrebné jednorazovo uhradiť. Tak isto vám zdravotná poisťovňa stanoví pre druhý rok preddavkové platby. Ak by ste si chceli už dopredu vypočítať preddavkové platby, aby vás ročné zúčtovanie neprekvapilo, môžete tak urobiť na základe odhadovaného príjmu zo živnosti vypočítaním vymeriavacieho základu a z toho 14 %. Zdravotné odvody sa platia pozadu, čiže po uplynutí mesiaca.

 

Súbeh podnikania a sociálne odvody

 

Pri sociálnych odvodoch je to obdobne ako pri zdravotných. Zamestnávateľ za vás platí sociálne odvody z výšky vašej mzdy. V prvom roku nie je potrebné si sociálne odvody zo živnosti platiť. Zmenou oproti zdravotným odvodom je, že sa posudzujú na základe podaného daňového priznania k 1.7. po roku v ktorom sa dosiahol príjem. Pre rok 2017 platí, že ak ste v roku 2016 nedosiahli vyšší príjem ako 5298 € tak nebudete musieť od 1.7.2017 platiť minimálne sociálne odvody. Pre budúci rok 2018 platí, že ak v roku 2017 nedosiahnete vyšší príjem ako 5472 € tak nebudete musieť od 1.7.2018 platiť minimálne sociálne odvody, ktoré budú 151,16 €. Povinnosť platiť sociálne odvody už Sociálna poisťovňa posiela v listovej podobe. Sociálne odvody sa platia pozadu, čiže po uplynutí mesiaca.

 

Súbeh podnikania a daň z príjmov

 

Ak ste zamestnaný a rozhodli ste sa súbežne aj podnikať je potrebné si založiť živnosť a oznámiť na miestnom daňovom úrade registráciu na daň z príjmov. Daňový úrad vám pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ), pod ktorým budete podávať daňové priznanie. Áno správne, povinnosť podávať daňové priznanie ako fyzická osoba ostáva na vás. Ak je to pre vás úplne neznáma, odporúčame situáciu skonzultovať s niekým známym kto už má skúsenosti alebo s účtovníkom. Na priznanie dane z príjmov pri súbehu podnikania a zamestnania je viacero možností. Tie si treba zvážiť v závislosti od dosiahnutého príjmu a od odvetvia v ktorom podnikáte. Rozhodnúť sa môžete v spôsobe uplatňovania výdavkov. Zamestnávateľ vám namiesto ročného zúčtovania dane vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktoré použijete pre vypĺňanie daňového priznania a je tiež jeho prílohou. Lehota na podanie daňového priznania je do konca marca po uplynutí kalendárneho roka. Príjem sa zdaňuje sadzbou 19 % alebo 25 % podľa základu dane. Odporúčame vybaviť si s daňovým úradom elektronickú komunikáciu. Ušetrí vám to čas a náklady.

 

Daň z príjmov a preddavky

 

Ak máte príjem len zo zamestnania, zamestnávateľ vám mesačne strháva preddavky na daň z príjmov. Ak máte príjem len z podnikania podávate si sami daňové priznanie. Ak vám pri podnikaní vyšla daň vyššia ako 2500 € tak vám vzniká povinnosť preddavkových platieb. Tie môžu byť mesačné alebo štvrťročné. Špecifikom pri súbehu podnikania a živností pri daňovej povinnosti vyššej ako 2500 € je, že musíte porovnať základ dane z podnikania a základ dane zo zamestnania. Platí, že ak základ dane zo zamestnania je vyšší ako 50 % zo súčtu oboch základov dane, neplatia sa preddavky. Ak nastane opačná situácia a základ dane z podnikania je vyšší ako 50 % zo súčtu oboch základov dane, platia sa preddavky v polovičnej výške.

Publikované

Rodičovský príspevok 2017

V tomto článku sa budeme venovať rodičovskému príspevku, ktorý sa od mája 2017 po 3 rokoch opäť zvyšuje o 10 €.

Výška rodičovského príspevku od 2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schválili 23. 3. 2017, ktorý pripomienkovali najmä poslanci ako Veronika Remišová a Petra  Krištúfková. Tento návrh je platný od 1. mája 2017.

Prvé návrhy zákona boli na sumu 280 €, čo by predstavovalo zvýšenie o 70 €.

Výšku rodičovského príspevku definuje už spomínaný zákon  o rodičovskom príspevku nasledovne:

1 dieťa  – 213,20 € mesačne

2 detí – 266,50 € mesačne

3 detí – 319,8 € mesačne

Z pravidla sa suma zvyšuje o 25% na ďalšie narodené dieťa. Tu chcem upozorniť na to ak ide o viacero pôrodov za sebou a je v rodine viac detí do 3 rokov vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok t.j. 213,20 € mesačne.

Kto má nárok na rodičovskú dovolenku?

Na rodičovský príspevok získava najčastejšie žena alebo otec nárok po skončení čerpania materského príspevku, ktorý sa skončí po 34. týždni. Rodičia ktorí nárok na materskú  dávku nemajú tak automaticky nastupujú na rodičovskú dovolenku.

Rozdiel oproti materskému príspevku je v tom, že jeho výška je jednotná a neodvíja sa od predošlého platu rodiča. Čerpať sa môže do 3 roku života dieťaťa, v prípade zdravotných problémov dieťaťa do 6 roku. Podľa štatistiky mnohí rodičia rozmýšľajú tak, že zostanú do 3 rokov veku dieťaťa doma. Mnoho rodičov si skráti dovolenku a ide do zamestnania skôr.

To znamená v praxi, že ak si mladá absolventka nájde robotu aj po odpracovaní jedného roka, nebude mať nárok na materskú dávku. Tu chcem upozorniť na možnosť materskej otca (otcovskej dovolenky), ktorá môže najmä finančne pomôcť po narodení dieťaťa.

Počas rodičovskej dovolenky sa poberá rodičovský príspevok, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa. O výške príspevku je možné dlho polemizovať, ale podľa názorov rôznych odborníkov je táto suma príliš nízka.

Rast a vývoj rodičovského príspevku a odvodov na Slovensku ?!

Ja k tejto téme pridávam svoj osobný názor a pohľad na veci, ktoré som získal pri sledovaní schvaľovaní zákona. Príklady, ktoré uviedol pán poslanec Mihál, sú faktami a po znázornení zarazia. vývoj rodičovkého príspevkuVývoj rastu rodičovského príspevku

Minimálne povinné odvody živnostníkov za 5 rokov sa zvýšili o 34 %  s porovnaním rodičovským príspevkom, ktorý len o  17 percent. Vývoj Odovodov pre SZČO

Ako mladého človeka ma táto otázka zaujíma, keďže plánujem mať rodinu. Pridávam ďalší problém pri poberaní príspevku, ktorý môže nastať v tedy, ak sa matke narodia deti v dvojročných intervaloch po sebe, tak rodičovský príspevok bude čerpať len 6 rokov.

V tejto situácie si musíme uvedomiť skrátenie dĺžky trvania poberania príspevku. Rodič ktorý poberá príspevok 6 rokov dostane o skoro 8 000 € menej ako rodič, ktorý poberá 9 rokov príspevok a stará sa o rovnaký počet detí.

Príklad:

Rodina A a B, v obidvoch rodinách sa narodili 3 deti. V rodine A sa narodili deti s odstupom 3 rokov a čerpajú príspevok 9 rokov, kým v rodine B s odstupom 2 roky, teda čerpajú príspevok 6 rokov.

Počet rokov Počet mesiacov Mesačná suma príspevku Príspevok 9 rokov Príspevok 6 rokov
1 12 213,20 € 2 558,40 € 2 558,40 €
2 12 213,20 € 2 558,40 € 2 558,40 €
3 12 213,20 € 2 558,40 € 2 558,40 €
4 12 213,20 € 2 558,40 € 2 558,40 €
5 12 213,20 € 2 558,40 € 2 558,40 €
6 12 213,20 € 2 558,40 € 2 558,40 €
7 12 213,20 € 2 558,40 €
8 12 213,20 € 2 558,40 €
9 12 213,20 € 2 558,40 €
Sumár 23 025,60 € 15 350,40 €

Podľa tabuľky je zrejmé, že rodina ktorá čerpá o 3 roky kratšie rodičovský príspevok dostane menej peňazí, pričom jej vznikajú na staroslivosť detí rovnaké výdavky.

Publikované

Stravovanie zamestnancov v roku 2017

Rozhodli ste sa zamestnať zamestnancov? Nezabúdajte, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojím zamestnancom stravu. Aktuálne znenie Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a konkrétne § 152 nariaďuje povinnosť zamestnávateľovi zabezpečovať stravovanie pre zamestnancov. V akej výške má povinnosť zamestnávateľ prispievať na stravu, komu a kedy sa dozviete v článku.

 

„Zamestnávatelia nezabúdajte na svoje povinnosti týkajúce sa stravovania zamestnancov vo vašej firme.„

 

O stravovaní SZČO sme sa venovali v článku z roku 2016 – Stravovanie SZČO. Koncom roka 2016 došlo k zvýšeniu sadzieb na stravné zamestnancov. Aký vplyv to má pre zamestnanca a zamestnávateľa?

 

Aktuálne sadzby stravného pre rok 2017

Časové pásmo 5 až 12 hodín 4,50 € (zvýšenie o 0,30 € oproti roku 2016)

Časové pásmo 12 až 18 hodín 6,70 € (zvýšenie o 0,40 € oproti roku 2016)

Časové pásmo  nad 18 hodín 10,30 € (zvýšenie o 0,50 € oproti roku 2016)

 

Zvýšenie sadzieb stravného má za následok, že suma príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje, a teda zvyšujú sa jeho výdavky aj náklady. V prípade stravovacích kupónov rastie ich minimálna výška. Zamestnanec si bude môcť dopriať obed vo vyššej sume ako tomu bolo do teraz.

 

Pre koho musí zamestnávateľ zabezpečovať stravovanie?

 

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravu pre všetkých zamestnancov, ktorý v danú pracovnú zmenu vykonajú prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnanec po takto odpracovanom počte hodín má nárok na adekvátne teplé jedlo vrátane nápoja. Zabezpečiť stravu môže zamestnávateľ viacerými spôsobmi, a to poskytnutím stravných lístkov, externou firmou zabezpečujúcou stravovanie alebo vlastnou stravovacou prevádzkou. V praxi sa využívajú všetky spôsoby, a preto je na rozhodnutí zamestnávateľa aký efektívny spôsob stravovania zvolí.

 

V akej výške zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca?

 

Povinnosťou zamestnávateľa je prispievať zamestnancovi na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla. Pri pracovnom čase zamestnanca v časovom pásme 5 až 12 hodín prispieva zamestnávateľ na stravné v sume 2 ,475 €. Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné stravovacími poukážkami, tak je povinný prispievať minimálne 75 % z hodnoty poukážky. Teda v tom istom časovom pásme má povinnosť prispieť v roku 2017 zamestnávateľ na hodnotu poukážky sumou 2,475 €.

 

Pri vysielaní zamestnanca na pracovné cesty platí viacero špecifík, ktoré treba dodržať pri stanovení nároku stravného. Taktiež si treba dať pozor ak pri súbehu SZČO a zamestnania dochádza k polemike o stravnom. V prípade, že SZČO mal v daný pracovný deň nárok na stravné podľa Zákonníka práce z dôvodu výkonu závislej činnosti, zaniká mu nárok na stravné ako SZČO.