Prenájom dopravného prostriedku zo zahraničia a DPH

Pri podnikaní sa môžeme stretnúť so situáciou, kedy budeme potrebovať si prenajať motorové vozidlo v zahraničí na účely podnikania. Tento prenájom bude ďalej predmetom článku.

Prenájom z časového a daňového hľadiska je krátkodobý alebo dlhodobý.

  • Krátkodobý prenájom – prenájom netrvá dlhšie ako 30 dní
  • Dlhodobý prenájom – trvá dlhšie ako 31 dní

Krátkodobý prenájom

            Služba, ktorou je poskytnutie krátkodobého nájmu dopravného prostriedku (nie viac ako 30 dní) sa zdaňuje v štáte, kde sa dá dopravný prostriedok k dispozícii (§ 16 ods. 2).

Napr.:

Ak maďarský platiteľ poskytol prenájom vozidla slovenskej osobe identifikovanej pre daň 20.1.2015 v dĺžke 20 dní s tým, že slovenský odberateľ si prišiel vozidlo prevziať do Maďarska. Ako má platiteľ vystaviť faktúru?

Odpoveď:

Miestom dodania tejto služby je zahraničie – kde sa dal dopravný prostriedok k dispozícii zákazníkovi, z čoho vyplýva, že platiteľ predmetnú službu zdaní maďarskou DPH vo výške 27%.

Takže ak si prenajmete motorové vozidlo v Maďarsku na krátke obdobie tak službu Vám vyfakturujú s maďarskou daňou aj keď ste platcami DPH v tuzemsku.

Samozrejme túto zaplatenú daň máte možnosť refundovať z Maďarska raz ročne, a to pri podmienkach , že tato suma bude vyššia ako 50 Eur.

Dlhodobý prenájom

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miesto dodania služby tam, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Z uvedeného znenia vyplýva, že v prípade, ak tuzemskému platiteľovi sa poskytne prenájom dopravného prostriedku na obdobie dlhšie ako 30 dní, miesto dodania sa určí podľa usadenia odberateľa.

Napr.:

Slovenský platiteľ poskytol prenájom osobného motorového vozidla slovenskej zdaniteľnej osobe na obdobie 37 dní. Má slovenský platiteľ tento prenájom zdaniť slovenskou DPH?

Odpoveď

Miesto dodania je tam, kde je usadený odberateľ – zdaniteľná osoba. Keďže odberateľ je usadený v SR (má v SR trvalý pobyt) – miesto dodania je v SR. Slovenskému platiteľovi vznikla daňová povinnosť v SR, a teda uvedený prenájom zdaní slovenskou DPH vo výške 20%.

Ak slovenskému platiteľovi poskytnú dlhodobý prenájom z Čiech, tak český platiteľ vystaví faktúru bez DPH (21%).

Slovenský platiteľ si tuto službu samozdaní v priznaní DPH v období, keď za túto službu dostane faktúru.

Výsledný vzťah slovenského podnikateľa k štátnemu rozpočtu je teda nulový: DPH “na výstupe” sa rovná odpočítanej DPH, z tohto obchodu nemusí podnikateľ zaplatiť štátu nič.

Ak by rovnakú službu za rovnakých podmienok prijal napr. podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH, no je pre DPH registrovaný (napr. v zmysle § 7a zákona o DPH), postupuje takmer rovnako. S jedinou výnimkou – DPH si ako neplatiteľ nemôže odpočítať, teda v plnej výške ju do štátneho rozpočtu musí zaplatiť.

Uplatňovanie daňových výdavkov pre FO

Daňové výdavky a ich forma uplatňovania je dôležitá z hľadiska výslednej dane z príjmov. Preto by sme si mali dobre premyslieť ako budeme v roku 2015 uplatňovať daňové výdavky v podnikaní. Pri plánovaní podnikových cieľov preto nezabudnite zvážiť aj budúce daňové výdavky. Aká forma uplatňovania daňových výdavkov je pre vás najvhodnejšia?

Podľa toho akou formou podnikáte, či  ako živnostník alebo právnická osoba je možnosť uplatňovať výdavky. U fyzických osôb rozlišujeme aj druh príjmu a následne formu výdavkov v rámci zákona.

Uplatňovanie daňových výdavkov u fyzických osôb

1. Pri príjmoch zo zamestnania (závislá činnosť) si môžete uplatniť ako daňový výdavok poistné na verejné zdravotné poistné, sociálne poistnépríspevky na starobné dôchodkové sporenie (2. dôchodkový pilier).

2. Pri príjmoch z podnikania existuje viacero možností uplatňovania daňových výdavkov. Jednou z možností je použiť paušálne výdavky vo výške 40 %, ale treba počítať s obmedzením do 5040 € ročne (v prepočte 420 € mesačne). Druhou možnosťou je evidovať preukázateľné výdavky (teda 100 %), a to buď na základe vedenia daňovej evidencie alebo vedením účtovníctva. Poslednou možnosťou je kombinácia oboch spôsobov.

3.Ak máte príjmy z kapitálového majetku, ako napríklad príjem z podielových listov, tak daňovým výdavkom môže byť vklad, ktorý ste dali do nákupu podielového listu.

4. Pri ostatných príjmoch sa uplatňujú výdavky znovu podľa charakteru príjmu. Rozlišujeme príjem z príležitostných činností, z prevodu vlastníctva a predaja nehnuteľností, príjem z cenných papierov alebo z derivátových operácií. Ak vykonávate príležitostné činnosti a dosahujete z nich príjem môžete uplatňovať preukázateľné výdavky najviac do výšky dosiahnutého príjmu alebo paušálne výdavky vo výške 25 % z dosiahnutých príjmov  s obmedzením do 5040 € ročne. Pri príjmoch z prevodu vlastníctva alebo z predaja nehnuteľnosti je výdavkom preukázateľne vynaložená suma pri kúpe, technickom zhodnotení, pričom do výdavkov nemôžete zahrnúť vlastnú prácu.

 Obmedzenia a limity daňových výdavkov

Ešte pred tým ako sa rozhodnete pre niektorú z foriem uplatňovania je potrebné poznať niektoré obmedzenia limitujúce uznateľnosť daňového výdavku. Môžeme sa s tým stretnúť pri mnohých výdavkoch ako je PHM, stravné, cestovné náhrady atď. Nedodržanie týchto predpisov a uplatnenie výdavkov nad rámec limitov, by sa považovalo za porušenie zákona na základe, ktorého by nasledovalo doplatenie daňovej povinnosti.

Každému príjmu sa budeme ďalej podrobnejšie venovať v samostatnom článku, kde si každý čitateľ nájde spôsob a možnosti ako uplatňovať daňové výdavky.

Ochrana osobných údajov – dokumentácia 2

 Tento článok je pokračovaním článku ochrana osobných údajov – bezpečnostná dokumentácia, v ktorom sa budem venovať pokutám za neplnenie povinností.

Pokuty a nesplnenie povinností

V prípade, že Úrad na ochranu osobných údajov zistí porušenie zákona, podľa novely zákona o ochrane osobných údajov bude môcť pri menej závažných porušeniach zvážiť, či pokutu uloží alebo nie.

Zo skúsenosti viem, že kontroly o dodržiavaní zákona o osobných údajov sa vykonávajú, preto upozorňujem na možnosť kontroly u každého zamestnávateľa. Vypracovanie smerníc a projektov stojí od 100,-€ až do 1.000,-€. V porovnaní s pokutami uvedenými nižšie je teda evidentné,  že úspora na nevypracovanom alebo chybne vypracovanom projekte/smernici sa vám môže vypomstiť. Výšky pokút sú aj po znížení pomerne vysoké.

Tu chcem upozorniť, že sankcionované môžu byť všetky subjekty, ktoré sa zapájajú do procesu spracúvavania osobných údajov, t.j. prevádzkovatelia, sprostredkovatelia, zodpovedné osoby, oprávnené osoby a dokonca aj samotná dotknutá osoba, ak poskytne nepravdivé osobné údaje.

Výška pokuty za jednotlivé právne delikty sa pohybuje v nasledovných medziach v závislosti od druhu a závažnosti porušenia zákona:

  • Od 300 do 3.000 EUR môže úrad uložiť pokutu prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ak:

– nesplnil alebo porušil povinnosť hodnoverne preukázať vyhotovenie záznamu poučenia oprávnených osôb

– nesplnil alebo porušil povinnosť vyhotoviť poverenie zodpovednej osoby

– nesplnil alebo porušil oznamovaciu povinnosť

– nesplnil alebo porušil povinnosť vedenia evidencie informačného systému

  • Od 1.000 EUR do 50.000 EUR môže úrad uložiť pokutu prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ak:

– nesplnil alebo porušil niektorú z povinností základných zásad spracúvania osobných údajov

– nesplnil alebo porušil niektorú z povinností likvidácie osobných údajov

– nesplnil alebo porušil niektorú z povinností bezpečnosti spracúvania osobných údajov

– nesplnil alebo porušil niektorú z povinností upravujúcich poučenie oprávnených osôb

  • Od 1.000 EUR do 200.000 EUR uloží úrad pokutu prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ak:

– nesplnil alebo porušil povinnosť poveriť spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa na základe písomnej zmluvy

– nesplnil alebo porušil povinnosť mať vypracovaný bezpečnostný projekt

– nesplnil alebo porušil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému

– pri spracúvaní osobitnej kategórie osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 13 a 14

Od 150 do 2.000 EUR tomu, kto poskytne nepravdivé osobné údaje, nepostupoval v súlade s technickými, organizačnými alebo personálnymi opatreniami, poruší povinnosť mlčanlivosti o osobných údajoch alebo neposkytol úradu požadovanú súčinnosť pri výkone dozoru podľa tohto zákona.

 

Nakoľko je problematika ochrany osobných údajov napriek novele zákona o ochrane osobných údajov dosť komplikovaná, odporúčam  Vám zveriť jej riešenie vo Vašej organizácii do rúk odborníkov, dať si navrhnúť bezpečnostné opatrenia a vypracovať bezpečnostnú dokumentáciu na mieru.

Ochrana osobných údajov – bezpečnostná dokumentácia

V každej firme dnes pomocou výpočtovej techniky pracujeme z množstvom informácií, pričom mnohé z nich sú citlivé. Preto úrad pre ochranu osobných údajov nariadil podnikateľom postup ako narábať s takýmito údajmi. Tieto opatrenia vychádzajú najmä z hrozby rôznych počítačových útokov cez internet, kde tieto citlivé údaje spracúvame.

Zákon č. 122/2013 o ochrane osobných údajov prikazuje vypracovanie bezpečnostnej dokumentácie v prípade, že máte informačný systém pripojený na internet alebo ak spracovanie údajov slúži na zabezpečenie verejného záujmu. Ak by bol počítač pripojený len vo vnútropodnikovej sieti a nebol by pripojený na internet nie je potrebná bezpečnostná smernica.

Ak máte vo firme zamestnancov alebo spracúvate osobitnú kategóriu osobných údajov (citlivé údaje ako rodné číslo, zdravotný údaj a pod.) v počítačoch pripojených na internet máte povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt, ktorý znižuje riziko zneužitia citlivých údajov.

Kto môže vypracovať bezpečnostnú dokumentáciu ?

Bezpečnostný projekt môže vypracovať podnikateľ samostatne alebo sa môže zveriť do rúk odborníkov, ktorí sa venujú danej problematike a spĺňajú certifikáciu pre vypracovanie bezpečnostnej smernice. Keďže neexistuje jednotný vzor pre každý podnik, je potrebné pristupovať k individuálnym riešeniam pre potreby daného podniku. Následne by mali byť všetci zamestnanci, ktorí prichádzajú do kontaktu s citlivými údajmi poučený, ako majú bezpečne narábať s týmito údajmi.

Zamestnávatelia POZOR! Smernicu alebo bezpečnostný projekt treba mať vypracovanú najneskôr do 31.6.2015.

Dôležité pojmy pri vypracovávaní bezpečnostného projektu:

Prevádzkovateľ – je zamestnávateľ, ktorý zodpovedá za chod podniku

Sprostredkovateľ – každý, kto prichádza do kontaktu a spracováva osobné údaje v mene prevádzkovateľa (účtovník, mzdár, administratívny pracovník atď.)

Oprávnená osoba – každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi (zamestnanci mzdového oddelenia, asistentka, administratívna pracovníčka, mzdárka)

Dotknutá osoba – osoba, ktorej sa spracovávajú osobné údaje (zamestnanci TPP, dohodári)

V ďalšej časti sa dozviete aké sankcie a pokuty plánuje udeľovať úrad pre ochranu osobných údajov za nedodržanie zákonných podmienok.

Daňová strata – spôsob zníženia daňovej povinnosti

Začiatok roka je obdobím podávania daňového priznania k dani z príjmov. Ak nechcete platiť vysokú daň je potrebné legálnou cestou znížiť základ dane, z ktorej sa následne vypočíta daň. Jednou z možností je uplatnenie daňovej straty z minulých období. Netreba na ňu zabúdať. Nové pravidlá pre uplatnenie daňovej straty sa týkajú zdaňovacieho obdobia po 31.12.2013, a teda za účtovné obdobie roku 2014.

Vysvetlenie daňovej straty

Daňová strata nepredstavuje typický daňový výdavok, ale má vplyv na zníženie základu dane (platenie nižšej dani z príjmu), a preto je dôležité poznať jej využitie a správne uplatnenie. Odpočítanie daňovej straty nie je povinné. Ak má podnikateľ nárok na jej odpočet môže a nemusí využiť uplatnenie daňovej straty. Daňová strata predstavuje rozdiel, kedy daňové výdavky prevyšujú daňové prímy za zdaňovacie obdobie (zvyčajne kalendárny rok). Daňová strata môže vzniknúť u všetkých daňovníkov ako sú právnické osoby, fyzické osoby pri príjmoch z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu, ale aj neziskové organizácie.

Aké sú podmienky na uplatnenie odpočtu daňovej straty?

Vzniknutú daňovú stratu môžu podnikatelia odpočítať od 1.1.2014 podľa nasledovných podmienok:

  • Daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne.
  • Odpočítanie daňovej straty je možné najviac počas 4 rokov bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to rovnomerne.
  • Lehota na uplatnenie daňovej straty začína plynúť bezprostredne po zdaňovacom období, za ktoré bola strata vykázaná.
  • Daňovú stratu je možné uplatniť z aktívnych príjmov, čo znamená, že sa znižuje čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
  • Ak je zdaňovacím obdobím podnikateľa obdobie kratšie ako kalendárny rok, tak podnikateľ má nárok na uplatnenie celej daňovej straty za dané zdaňovacie obdobie.

Zákon o dani z príjmov uvádza v § 30, že ak podnikateľ vstúpil do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu, tak nárok na odpočítanie daňovej straty od tohto dňa zaniká. Ak však dôjde k zrušeniu podniku bez likvidácie, to znamená, že sa zlúčia podnikateľské subjekty (príklad: jeden subjekt kúpi iný subjekt), tak kupujúci podnik preberá aj daňovú stratu, ktorú si môže uplatniť ak pokračuje v činnosti daného podniku.

Uplatnenie daňovej straty za minulé obdobia

Od roku 2010 do konca roka 2013 bolo možné daňovú stratu uplatniť 7 po sebe idúcich období, pričom si podnikateľ mohol ľubovoľne určiť výšku odpočtu. Táto možnosť už neplatí a postupuje sa podľa upravených podmienok.

Podľa legislatívy platnej od 1.1. 2014 môže podnikateľ neuplatnené daňové straty z rokov 2010 až 2013 sčítať a rozdeliť rovnomerne na 4 časti, ktoré môže následne uplatniť ak mu vznikne nárok. Ak nebude mať v danom roku nárok na uplatnenie daňovej straty z minulých období automaticky mu tento nárok zaniká.