Pripravili sme krátky článok o právach a povinnostiach zamestnancov. Všetky informácie nájdete v aktuálnom Zákonníku práce pre rok 2017.

Základné povinnosti zamestnanca

Upravuje § 81 Zákonníka práce, v ktorom je zamestnanec povinný najmä:

1. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
2. byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
3. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol nimi riadne oboznámený,
4. v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
5. hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
6. zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám

Základné práva zamestnanca

1. Nárok na dovolenku

Podľa § 100 na základe odpracovaných dní alebo pomernú časť roka podľa veku zamestnanca. Základná výmera dovolenky je v kalendárnom roku je:

• 4 týždne,
• 5 týždňov pre zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku,
• 8 týždňov pre pedagogického zamestnanca.
• Dovolenka sa poskytuje v dňoch, prípadne v poldňoch, ak je nutné vypočítať zamestnancovi alikvotný nárok na dovolenku za čas trvania jeho pracovného pomeru voči zamestnávateľovi. Dovolenka sa neposkytuje v hodinách, pretože by to bolo v rozpore s účelom dovolenky.
• Týždňom dovolenky sa podľa § 110 ods. 1 ZP rozumie 7 po sebe nasledujúcich dní. Je to bežný, nie kalendárny týždeň. Ide o týždeň bez ohľadu na to, ktorým dňom sa začína. Výnimkou je profesionálny športovec v pracovnoprávnom vzťahu voči zamestnávateľovi.
• Dovolenka za odpracované dni: Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku

2. Nárok na materskú dovolenku

Ženy  ako aj iné osoby (poistenci) majú v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa nárok na materskú dovolenku v trvaní od 28 až 34 týždňov. Ak ide o osamelú ženu alebo inú osobu, patrí im materská dovolenka v trvaní 31 až 37 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí patrí jej materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Od 01.05.2017 je materský príspevok vo výške 75% z hrubej mzdy, ktorý maximálne  v 30-dňovom mesiaci teda bude 1 306,40 eura (75 % z 58,0603 x 30 dní),  pri 31-dňovom mesiaci 1 349,90 eura (75 % z 58,0603 x 31 dní).

V prípade zamestnanca , ktorý mám nového zamestnávateľa sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (nepočítajú sa dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí).

3. Nárok na jedno teplé jedlo

Zamestnanec má nárok na jedlo podľa   152 vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie vykonávať stravovacie služby. Nárok na teplé hlavné jedlo má zamestnanec, ktorý odpracoval viac ako štyri hodiny.

4. Nárok na mzdu za vykonanú prácu

Nárok na mzdu podľa § 118, za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, daňový bonus, náhrada príjmu pri PN.

5. Nárok na náhrady za neodpracované dni

Podľa § 136 až § 141a Zákonníka práce, a prekážky v práci na strane zamestnávateľa:

• 1 -2 deň: na účasť na pohrebe rodiča, súrodenca, manžela súrodenca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb
• pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času a zamestnanec už vyčerpal pracovné voľno, za ktoré patrí náhrada mzdy. Do nevyhnutne potrebného času sa započíta nielen čas vlastného vyšetrenia alebo ošetrenia, ale aj cesta tam a späť, pokiaľ zasiahla do pracovného času.
• pracovné voľno bez náhrady mzdy na 1 deň pri vlastnej svadbe zamestnanca
• pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas najviac na 1 deň z dôvodu znemožnenia cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý
• pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas pri nepredvídanom prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom
• pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní zamestnanca v tej istej obci a najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce. Ak sa zamestnanec sťahuje v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno v uvedenom rozsahu s náhradou mzdy
• Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, poskytne zároveň tomuto zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, a to v závislosti od druhu zvýšenia kvalifikácie nasledovne: od 1 do 40 dní. Poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy pri ďalšom vzdelávaní zamestnanca nepatrí medzi právne povinnosti zamestnávateľa. Všetky náhrady sú poskytované len výlučne na pracovný pomer.

6. Nárok na voľno pri vybavovaní občianskych povinností

• svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne územnej samosprávy,
• pri poskytnutí prvej pomoci,
• pri povinných lekárskych prehliadkach,
• pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
• pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
• pri mimoriadnych udalostiach, v prípadoch keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc,
• pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

                                                                                                                                                                            Zdroj obrázku: Designed by rosapuchalt / Freepik.

Všetky a práva a povinnosti patria pod oblasť pracovného práva, a preto odporúčam otázky ohľadom pracovných záležitostí stále konzultovať z vašim advokátom.

Po odovzdaní daňových priznaní za obdobie roku 2016 nás čakajú ešte ďalšie povinnosti. Platí to tých podnikateľov, ktorí boli minulý rok zamestnávateľom. V tomto článku sa budeme venovať podaniu hlásenia za rok 2016, ktoré máme podať do konca tohto mesiaca.

Kto má povinnosť podať hlásenie?

Každý podnikateľ alebo spoločnosť, ktorá zamestnávala v roku 2016 t.j. bola platiteľom dane zo závislej činnosti a vyplácala príjmy zo závislej činnosti. Podanie hlásenia za obdobie roku 2016 musí platiteľ dane splniť do konca apríla 2017 (do 2. mája 2017). Povinnosť sa týka aj zamestnávateľov, ktorí ku dňu 31.12.2016 už nezamestnávali nikoho. Hlásenie je svojim spôsobom ročný prehlaď príjmov, kde sa uvádzajú príjmy a zrazené dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie za všetkých zamestnancov.

Ako vyplniť hlásenie za rok 2016?

Hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, a to elektronicky alebo fyzicky na pobočke daňového úradu.

Hlásenie obsahuje okrem identifikačných údajov platiteľa aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý. Ďalej rodné číslo zamestnanca, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie, zrazenú daň a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu (§ 267 z. č. 73/1998 o štátnej správe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP v znení neskorších predpisov).

V tlačive hlásenia sa uvádzajú okrem „úvodnej“ prvej strany – kde sú údaje o platiteľovi dane / v zmysle § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov/,  ďalšie údaje v častiach I. – V., ktorých štruktúra je nasledovná :

1. Vyúčtovanie dane
2. Rozdiely z dodatočného hlásenia

III. Rekapitulácia (daňový bonus a zamestnanecká prémia)

1. Úhrn príjmov a údaje o preddavkoch, príjmoch a o zamestnancoch, ktorým platiteľ nevykonal ročné zúčtovanie ( zamestnanci, ktorí si sami podali daňové priznanie za obdobie 2016)
2. Údaje z ročných zúčtovaní  jednotlivých zamestnancov; ( zamestnanci, ktorí požiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania)

Ako podať hlásenie za rok 2016?

Hlásenie môžete podať buď elektronicky alebo fyzicky na ktoromkoľvek daňovom úrade. Odporúčame hlásenia podávať elektronicky. Je to efektívnejšie riešenie.