Kalkulácia nákladov ABC metóda

Analýza nákladov metódou ABC

V predošlom článku som poukázal na dôležitosť evidovania nákladov a nákladovej kontroly. V tomto článku budem písať o metóde ABC, ktorá sa využíva najčastejšie pri kontrole nákladov.

Základným cieľom riadenia nákladov je znižovanie nákladov firmy a zároveň posilnenie strategického postavenia firmy. Metódy riadenia nákladov sú použiteľné v oblasti výroby, služieb, ale tiež v neziskovej činnosti. Riadenie nákladov odpovedá na otázku ako je možné znižovať náklady a pritom zlepšovať kvalitu výrobkov a služieb.

Existuje niekoľko systémov na riadenie nákladov firmy, pričom rozdiel medzi nimi spočíva v spôsobe kalkulácie nákladov. Najznámejšou metódou na riadenie nákladov je prostredníctvom aktivít – Activity Based Costing (ABC metóda).

Kalkulácia nákladov prostredníctvom aktivít – Activity Based Costing (ABC)

ABC metóda je jedna z nových nákladových metód, ktorá odstraňuje nepresnosti tradičného nákladového systému. Táto metóda bola založená Robinom Cooperom, Robertom Caplanom a H. Thomasom Johnsonom. ABC je metóda, ktorá sa snaží priradiť režijné náklady firmy presne ku nákladovým objektom, ktoré spôsobili vynaloženie týchto nákladov. Vo všeobecnosti možno organizáciu vnímať ako systém procesov, aktivít a činností, ktoré je potrebné vykonávať na to, aby organizácia plnila poslanie. ABC metóda sa snaží štruktúrovane popísať všetky procesy, aktivity a činnosti prebiehajúce vo firme s ich vzájomnými vzťahmi.

Dekompozíciou základných procesov získavame podrobnejší pohľad na organizáciu. Dostávame sa na úroveň aktivít, ktoré sú stredobodom pozornosti pri riadení nákladov pomocou metódy ABC. Pre úplnosť je treba uviesť, že úroveň aktivít nie je najnižšou úrovňou dekompozície pretože samotné aktivity sa dajú ďalej analyzovať z pohľadu činností vykonávanými v rámci jednotlivých aktivít.

Hierarchia tohoto prístupu je teda taká, že na najvyššej úrovni stoja procesy, ktoré sú množinou vzájomne závislých aktivít. Procesy podporujú základné funkcie a poslanie organizácie a majú identifikovateľné výstupy. O úroveň nižšie sa nachádzajú aktivity, ktoré podrobnejšie identifikujú, čo ľudia v organizáciách vykonávajú. Hlavným objektom záujmu manažéra pri metóde ABC sú aktivity, ktoré sú zodpovedné za vznik nákladov firmy. Z dlhodobého pohľadu sa dá povedať, že pokiaľ by firma nič nevykonávala, nevznikli by jej žiadne náklady. Teda vykonávanie aktivít zapríčiňuje firme vznik nákladov a preto je potrebné sa nad vzťahom medzi nákladmi a aktivitami zamyslieť.

Princíp metódy ABC spočíva v tom, že v prvom kroku sa priradia priame náklady výstupom (tu metóda neprináša nič nové) a nepriame (režijné) náklady sa priradia aktivitám (toto je podstatná zmena). V druhom kroku sa aktivity priradia jednotlivým nákladovým objektom podľa miery ich náročnosti na spotrebu aktivít potrebných na ich poskytnutie. Na rozdiel od tradičného prístupu jednotnej prirážky „všetko všetkým, rovnakým dielom“ dochádza teda k výberovej aplikácií réžií, na základe skutočných príčinných súvislosti, t.j. „každému len to, čo naozaj spotreboval alebo čo sa spotrebovalo kvôli nemu.“

Metóda ABC sa zameriava na nepriame náklady – režijné a premieňa ich na priame náklady. Režijné náklady sú priradené ku príslušnému produktu miesto toho, aby boli len ľubovoľne rozdelené na všetky produkty. V tomto prípade je možné zistiť skutočné náklady produktu s väčšou presnosťou ako u tradičného nákladového systému.

Metódu ABC je vhodné použiť vtedy, ak:

-režijné náklady firmy sú vysoké – (nájomné, mzdové náklady)

– produkty sú diferencované,

– náklady na chyby a vady sú vysoké

– na trhu je silná konkurencia. (IT, účtovné firmy, predaj aut)

Metóda ABC je veľmi silným nástrojom na vylepšenie produktov, služieb, procesov a trhových stratégií. ABC umožňuje manažmentu firmy porozumieť, čo spôsobuje náklady a ako je možné ich riadiť. Firma môže podľa tohto systému získať pohľad na to, ako efektívne premieňa zdroje firmy na hodnoty.

Firma môže tiež identifikovať aktivity, ktoré spotrebúvajú neprimerane veľké množstvo nákladov a prinášajú malú.

Postup pri kalkulácií nákladov prostredníctvom aktivít (ABC)

Cooper opisuje v modeli ABC 2 fázy. V prvej fáze sú náklady priradené k nákladovým súborom v rámci jedného strediska aktivít na základe determinantov nákladov. V druhej fáze sú náklady pridelené od nákladových súborov k jednotlivým produktom na základe ich spotreby danej aktivity.
V tomto modeli sú identifikované kategórie režijných nákladov ako: administratíva, nájomné, prepravné, cestovné a poistenie, pričom údaje o týchto nákladoch sa dajú ľahko získavať z účtovníctva. Ďalším krokom je stanovenie základných aktivít, ktoré zjednodušia hľadanie informácií o nákladoch. Príklady aktivít v malej firme výrobnej firme sú: prijatie objednávky od zákazníka, príprava cenovej ponuky, riadenie výroby alebo odoslanie tovaru. Náklady budú priradené k týmto aktivitám cez determinanty nákladov prvého stupňa. V druhej fáze sú určené determinanty nákladov pre priradenie režijných nákladov k jednotlivým produktom.