Mesiac: marec 2016

Na začiatku každého roku prichádza povinnosť zamestnávateľa podávať hlásenia, a teda priznať príjem zamestnancov voči Finančnej správe SR. Táto povinnosť je úlohou účtovníkov aj mzdárov, kedy je potrebné tieto povinnosti splniť správne a včas. V tomto článku sa budeme venovať problematike mzdárov, kde zopakujeme aké majú povinnosti voči zamestnancov. Taktiež si treba pripraviť dokumentáciu na archiváciu a skompletizovať na účely účtovných závierok za predošlý rok.

Povinnosti zamestnávateľa

Vedenie mzdových listov zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný viesť pre zamestnancov:

• mzdové listy
• výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, a to

za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

Mzdový list na daňové účely musí obsahovať nasledovné údaje:

• meno a priezvisko zamestnanca (aj predchádzajúce),
• rodné číslo zamestnanca,
• mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane (manželka/manžel) a daňový bonus, výšku nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
• za každý kalendárny mesiac počet dní výkonu práce, úhrn vyplatených zdaniteľných miezd (v peňažnom i nepeňažnom plnení), sumy oslobodené od dane, sumy poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň, sumu daňového bonusu, sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktorú odvádza zamestnávateľ,
• za zdaňovacie obdobie súčet týchto uvedených údajov,
• sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie,
• úhrn vyplatených príjmov v členení podľa výnimiek z platenia poistného a príspevkov zamestnanca. (Ide napr. o príjmy študentov a dôchodcov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Tieto dokumenty sú predmetom archivácie a vstupujú aj do účtovníctva účtovných jednotiek.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom

1. Vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň (ďalej len „Ročné zúčtovanie“), ak zamestnanec oň požiada v zákonom stanovenej lehote (vždy do 15. februára nasledujúceho roka) a predloží k jeho vykonaniu všetky potrebné doklady.
2. Zamestnávateľ – platiteľ dane je povinný zamestnancovi, ktorému v zdaňovacom období roku 2015 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vystaviť a doručiť doklad o vyplatenom príjme.

Takýmto dokladom je pre zamestnanca, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2015 tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2015. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30. apríla 2016.

Ak zamestnanec nepožiadal o ročné zúčtovanie, zamestnávateľ mu vystaví a doručí v termíne najneskôr

do 10.3.2016 tlačivo Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2015.

V prípade, že zamestnanec žiada o ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2015 iného zamestnávateľa a požiada o vystavenie potvrdenia bývalého zamestnávateľa najneskôr do 5. februára 2016, bývalý zamestnávateľ je povinný vystaviť a doručiť bývalému zamestnancovi doklad – Potvrdenie v termíne do 10. februára 2016.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, na základe jeho žiadosti v termíne do 10 dní od jej doručenia vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2015, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania:

Ide o vyplnenie 2. strany tlačiva Ročné zúčtovanie.

Uvedený doplnený doklad je prílohou dodatočného daňového priznania v prípade, že zamestnanec uplatňuje spätne napr. v ročnom zúčtovaní neuplatnený nárok na daňový bonus na vyživované dieťa.

Mgr. Gábor Hulitka

Konateľ a spolumajiteľ účtovnej spoločnosti Ekonoom.sk s.r.o., v doterajšej práci  sa venoval prevažne účtovníctvu malých firiem fyzických  a právnických osôb. Aktívne sa pripravuje na znaleckú činnosť v odbore Účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika. Je asistentom audítora a autor knihy Chyby účtovníctva.

 

 

Ako účtovník z praxe viem, že mnoho ľudí nemá prehľad o tom ako je možné byť evidovaný na úrade práce a pri tom pracovať.

Podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, byť evidovaným uchádzačom o zamestnanie je právom občana nie jeho povinnosťou. Uchádzačom o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, a ktorý:

• nie je zamestnanec,
• nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
• neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť  – SZČO,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ alebo v cudzine
• vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.

Ak ste evidovaný na úrad práce môžete si zarobiť až 148,57 € v hrubom.

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje práva a povinnosti nezamestnaných, evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (uchádzačov o zamestnanie), umožňuje ľuďom, ktorí sa ocitli v situácii, kedy si nevedia nájsť stále zamestnanie, pracovať napríklad na dohodu o vykonaní práce, alebo na dohodu o pracovnej činnosti.

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce má vymedzený výsledok. Dohoda sa môže uzatvárať len po dobu 12 mesiacov a s výkonom maximálne 350 hodín v kalendárnom roku u každého zamestnávateľa. Takáto dohoda musí mať písomnú formu, inak nie je platná a uzatvára sa minimálne deň pred nástupom začatia výkonu práce.

Dohoda musí obsahovať:

• Vymedzenú pracovnú úlohu
• Dohodnutú odmenu
• Pracovná dobu, kedy sa má vykonávať pracovná úloha
• Rozsah práce.

Dohoda o vykonaní práce musí dodržiavať hodinovú odmenu, ktorá sa odvíja od minimálnej mzdy. V roku 2015 tak mohol zamestnanec na dohodu o vykonaní práce u jedného zamestnávateľa zarobiť maximálne 764,40 € v hrubom. V roku 2016 je to suma 814,80 €.

U dohody o výkone práce môže zamestnanec odpracovať aj 40 hodín týždenne. Nevýhodou pre zamestnávateľa sú obmedzené počty hodín, ktoré dohody limitujú. Výhodou pre zamestnávateľa však zostáva voľnejší vzťah oproti trvalému pracovnému pomeru z pohľadu výpovede a s tým súvisiacej odmeny. Ďalej zamestnanec na dohodu nemá nárok na odstupné ani nárok na dovolenku, čím sa stáva lacnejším ako zamestnanec na trvalý pracovný pomer.

Dohoda o pracovnej činnosti

Túto formu dohody je možné uzatvoriť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Týždenné obmedzenie výkonu dohody sa osobitne posudzuje každý týždeň a tiež zvlášť pre každú dohodu.
Dohoda musí obsahovať:

• Dohodnutú náplň práce
• Dohodnutú odmenu
• Rozsah pracovného času
• Dobu dohody.

Dohoda o pracovnej činnosti nie je obmedzená len počtom 350 hodín ročne, ale v priemere by nemal zamestnanec odpracovať viac ako 10 hodín týždenne.
Na základe zákona o dani z príjmov sa dohoda považuje za závislú činnosť, ktorá je predmetom dane. Pracujúca fyzická osoba na dohodu má rovnaký nárok ako aj osoba v pracovnom pomere na uplatnenie si nároku nezdaniteľnej časti pri výpočte preddavkov na daň. Tiež si môže rovnako uplatniť daňový bonus.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý je evidovaný na ÚPSVaR:

• povinnosť oznámiť uzatvorenie dohody do 8 dní,
• bezodkladne, najneskôr do 8 dní, odniesť na úrad potvrdenie o výške príjmu, ktorý ste zarobili za predchádzajúci mesiac do 148,57 €

 Ak by ste zarobili viac, úrad Vás vyradí z evidencie od prvého dňa toho mesiaca, kedy Váš zárobok zákonom stanovenú hranicu prekročil. Tak ako pri riadnom pracovnom pomere, tak aj pri práci na dohodu, za Vás zamestnávateľ uhrádza všetky odvody na poistnom.

Môže však hradiť odvody na poistenie len za odpracované dni. Teda v prípade, ak by Vás úrad spätne vyradil z evidencie, budete si musieť doplatiť zdravotné poistenie za zostávajúce dni.

Hradenie zdravotného poistenia je povinné a ak nie ste evidovaný na úrade práce, ste povinný hradiť si ho ako samoplatca (60,06 €)!

Ak pracujete na dohodu o pracovnej činnosti (maximálne 10 hodín týždenne), zväčša za Vás zamestnávateľ hradí poistné (odvody do Zdravotnej a Sociálnej poisťovne) za každý deň. Je dobré, aby ste vedeli, či ste v prípade vyradenia z evidencie povinný doplatiť zdravotné poistenie.

Poberateľ príspevku hmotnej núdzi:

Ak ste poberateľom príspevku hmotnej núdzi a vyplácajú Vám dávku v hmotnej núdzi, máte zo zákona povinnosť odpracovať 32 hodín prác.

Mgr. Gábor Hulitka

Konateľ a spolumajiteľ účtovnej spoločnosti Ekonoom.sk s.r.o., v doterajšej práci  sa venoval prevažne účtovníctvu malých firiem fyzických  a právnických osôb. Aktívne sa pripravuje na znaleckú činnosť v odbore Účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika. Je asistentom audítora a autor knihy Chyby účtovníctva.